Otázka, či liečitelia a ezoterici majú právo požadovať za svoje služby takú plácu, akú považujú za primeranú, nedáva spávať  skeptikom a zarytým odporcom ezoteriky. Aj keď je na druhej strane pravda, že niektorí  z výuky ezoterických teórií a praktík vytĺkli celkom slušný obnos. Ale zdá sa zasa trošku nehorázne, ak niekto tvrdí, že ezoterici a liečitelia sú šarlatáni a robia to ľudia priveľmi leniví na to, aby si zarábali na živobytie “normálnou” prácou.

Malý príklad:

Učiteľ v škole odovzdá žiakovi určité vedomosti na určitej úrovni, pôsobí na žiaka psychicky, aj intelektuálne, hodnotí jeho vedomosti. A dostáva za to plat. Dáva zo seba všetko, čo je v jeho silách. Napriek tomu možno väčšina žiakov má priemerné výsledky, nejaká skupina dobré výsledky a iba malé percento žiakov je výborných. Učiteľ však dostane plat tak či tak. Učiteľ totiž nie je všemocný a všemohúci. A tak isto je to aj v ezoterike.

Dovolím si tu uverejniť jednu časť z knihy Posolstvo Grálu – o pozemskom majetku:

“Veľmi často sa vynára otázka, či sa má človek zbavovať svojho pozemského majetku, alebo sa o neho nestarať, ak sa usiluje o „duchovný zisk“. Nerozumné by bolo stanoviť si takúto zásadu. Keď sa povie, že človek nesmie lipnúť na pozemskom majetku, akonáhle túži po nebeskom kráľovstve, neznamená to, že má pozemský majetok rozdať alebo ho zahodiť, aby žil v chudobe. Človek môže a má radostne prežívať to, čo mu Boh sprístupnil svojim stvorením. To, že na pozemskom majetku nesmie lipnúť znamená, že sa človek nemá nechať uniesť tak ďaleko, aby nazeral na zhromažďovanie pozemského majetku ako na najvyšší účel svojho pozemského života, aby nelipol na tejto myšlienke. Takýto postoj  by ho mohol odchýliť od vyšších cieľov. Nemal by potom na ne čas a celým svojim bytím by lipol na jednom jedinom cieli, v nadobúdaní pozemského vlastníctva. Nech by to už bolo len kvôli majetku samotnom alebo pre zábavu, ktoré by jeho vlastníctvo umožňovalo alebo k iným účelom, na tom nezáleží, výsledok by bol rovnaký. Človek lipne potom na čistom pozemskom, a tak stráca výhľad smerom hore a nemôže stúpať.

Toto falošné ponímanie, že pozemský majetok nepatrí k duchovnému úsiliu, má u väčšiny ľudí za následok nezmyselnú predstavu, že všetky duchovné snahy nesmú mať s pozemským majetkom nič spoločné, pokiaľ majú byť brané vážne.

Znehodnocujú sa tým duchovné, teda najvyššie dary, ktoré im môžu byť prepožičané, pretože týmto divným stanoviskom mali byť doteraz všetky duchovné snahy odkázané na obete a dary, podobne ako žobráci, tak ako sa nenápadne dostal rovnaký postoj  voči duchovným snahám, rovnaký vzniká aj voči žobrákom. Preto nikdy nemohli získať takú vážnosť, ktorá im v prvom rade prináleží. Avšak samotné snahy museli dopredu v sebe niesť z rovnakého dôvodu zárodok smrti, pretože nemohli nikdy pevne stáť na vlastných nohách, ale zostali závislé na dobrej vôli ľudí. Práve kvôli najsvätejšiemu, duchovnému, aby ich chránil a hájil proti ľudstvu, nesmie vážne usilujúci sa človek opovrhovať pozemským majetkom!! Musí mu v hrubohmotnom svete slúžiť prevažne ako štít, aby mohol odrážať rovnaké rovnakým. Privodilo by to nezdravý stav, keby chceli tí, čo sa usilujú ísť hore, v dobe materialistov opovrhovať najsilnejšími zbraňami bezohľadných protivníkov. Bola by to ľahkomyseľnosť, ktorá by sa mohla vypomstiť.

Preto Vy, skutočne veriaci, nepohŕdajte pozemským majetkom, ktorý mohol byť vytvorený tiež vôľou Božou, ktorú sa snažíte mať v úcte. Nenechajte sa však uspať pohodlnosťou, ktorú môže so sebou priniesť vlastníctvo pozemského majetku, ale používajte ho zdravo.

Práve tak je to so zvláštnymi darmi síl, ktoré slúžia k liečeniu rôznych nemocí, alebo s podobnými blahodarnými schopnosťami. Najnaivnejším spôsobom alebo ak to chceme správne povedať, najdrzejším spôsobom sa ľudia domnievajú, že tieto schopnosti majú byť zadarmo dané k dispozícii, pretože predsa tiež z duchovna boli poskytnuté ako zvláštny dar k používaniu. Ide to dokonca tak ďaleko, že niektorí ľudia ešte čakajú zvláštne prejavy veľkej radosti, ak sa sklonia vo veľkej núdzi k prijatiu pomoci tohto druhu. Títo ľudia musia byť vylúčení od všetkej pomoci, aj keby to bola jediná pomoc, ktorá by ich mohla zachrániť.

 

 

Takto obdarení ľudia mali by sa najskôr sami učiť ceniť si svoj Boží dar, aby tak „nehádzali perly sviniam“. K poskytnutiu ozajstnej pomoci potrebujú ďaleko viac telesnej a jemnohmotnej sily, než právnik k svojej obhajovacej reči alebo lekár pri častých návštevách u nemocných, či maliar pri maľovaní obrazu.

Žiadneho človeka by predsa nenapadlo, aby od právnika, lekára alebo maliara očakával bezplatnú činnosť, aj keď dobrá schopnosť chápania je ako každá iná vloha tiež len „Božím darom“, ničím iným. Odhoďte konečne tento žobrácky šat a ukážte sa v rúchu, ktoré vám prináleží.”

A o tom, že ” netreba hádzať perly sviniam”, som sa presvedčila  už aj ja.

Zdroj: Abd-ru-shin – Posolstvo Grálu