Sme skutočne slobodní? Kto z nás môže s absolútnou istotou povedať: Nič ma nespútava. Som úplne slobodný? Podľa mňa nikto, pretože karmou je spútaný každý z nás. Vysvetlím : Každý z nás má svoje túžby a my všetci sme vlastne zajatcami našich túžob. Sme spútaní svojimi vlastnými radosťami a smútkami. Sme šťastní z toho, čo nám svet poskytuje, máme veľkú radosť z toho, čo nás teší a z toho, čo vlastníme. Oslavujeme narodenie dieťaťa, ale plačeme nad jeho stratou, keď zomrie. Chvíľu plačeme a potom splodíme ďalšie dieťa. Neuvedomujeme si reťaze, ktoré nás spútavajú. Tí z nás, ktorí si svoje reťaze uvedomia, snažia sa z nich oslobodiť. Vtedy je naše vedomie prebudené a podnecuje nás na ceste k oslobodeniu. Plytváme silami na vyriešenie zložitých problémov, ako je rast počtu obyvateľov a podobné nezmysly. Mali by sme sa sústrediť na to, čo môžeme a mali by sme urobiť, aby sme sa oslobodili zo zajatia karmy. Sme zodpovední za to, čo sa nám prihodí.

Čo nám ponúka dnešný svet? Násilie, zločin, všade samá krv. A toto všetko len pre našu nevedomosť. Je už naozaj načase prebudiť naše skutočné vedomie a pochopiť konečne dôležitú pravdu zákona karmy – to, čo konáme druhým, nevyhnutne sa nám v blízkej alebo vzdialenej budúcnosti v nejakej podobe vráti. Toto je nezrušiteľný a nevyhnutný zákon života. Je naozaj zvláštne, že boli doby, keď si tento veľký a tajomný zákon plne uvedomoval každý na Zemi. Vzhľadom na to, že si ľudia zákon karmy uvedomovali , brali ohľad na dôsledky svojho konania a jednali obozretne. Dnes bohužiaľ žijeme tak, že sme na tento všeobecný zákon zabudli.

A vraj ľudstvo je modernejšie, vyspelejšie….. už dosť dlho o tom pochybujem. Uvedomme si, prosím, že zákon karmy je zákonom bumerangu. Len tak pre zaujímavosť… Je zaujímavé, že veľa bádateľov a filozofov verí, že po narodení na tento svet stále v sebe nosíme nádhernú víziu raja, ktorý je našim pravým domovom. Táto spomienka na raj je rovnako, ako spomienky na naše minulé životy, uložená hlboko v našej duši. V tomto stave milosti sú naše duše šťastné a majú schopnosť dávať a prijímať lásku, šíriť radosť a pokoj a prežívať skutočnú blaženosť. Keď si len spomeniem, ako sa deti v spánku vedia nádherne usmievať! Videli ste neprítomný pohľad v ich očiach? Akoby videli do večnosti. Ako veľmi malé deti nosíme v sebe obraz nesmrteľnosti. Uvedomme si, že malé deti sú naozaj plné radosti a pôvabu. Nemajú strach, starosti kvôli svojej minulosti alebo budúcnosti, žijú bezstarostne prítomnosťou. Bohužiaľ útok na našu myseľ, srdce, emócie – začína veľmi skoro. Naše vrodené schopnosti, spomienky na život našej duše sú potlačené pozemskými vplyvmi. Je smutné, že falošné hodnoty nám vštepujú dokonca naši rodičia, učitelia, spoločnosť, v ktorej žijeme. Učia nás láske k peniazom a moci – všetkým tienistým podobám tohto sveta. Preto sledujme miestami deti pri hre…ich radosť a spontánnosť sú nákazlivé. Keď vyrastieme, zabúdame totiž, ako sa v živote „skutočne baviť“. “Ak milujeme svoj život, ten potom na revanš miluje nás.“

Reklamy