Sotva existuje človek, ktorý by mohol povedať, že nemá z niečoho strach. Mnohí to iba nepriznávajú, niektorí ho necítia. Ak si strach rozmeníme na drobné, je v ňom niečo oživujúce. Trasieme sa, potíme, naskakuje nám husia koža, pulz sa zrýchľuje, krvný tlak stúpa  – pociťujeme strach! Čo sú pre niekoho muky, to sú pre iného pôžitky. Odvážni vedome prežívajú strach, tým, že sa vystavujú nebezpečenstvu, skočia padákom z lietadla alebo nasadnú na horskú dráhu…..Tu strach prinavracia telesný pocit, ktorý mnohí takmer stratili. Potom je tu strach, ktorý vznikol z vlastných skúseností. Napríklad, že Vás niekedy v detstve pohrýzol pes a odvtedy sa bojíte všetkých psov. Zlá skúsenosť môže byť, ale nemusí byť príčinou strachu.

Vôbec si neuvedomujeme, akou môže byť strach veľkou prekážkou v našom živote! Bojíme sa všetkého neznámeho, neobvyklého a neistého. Držíme sa a lipneme na starom a obávame sa nových skúseností. Staré zamestnanie Vám možno ide na nervy, ale nové zamestnanie pre Vás znamená predbežne neistotu. Dôverne známemu dávate prednosť pred neznámou situáciou. Pred tou máte strach.

Strach pred všetkým neznámym sa často prejavuje ako strach z budúcnosti. Nevedie však k ničomu. “Čo ak mi spadne na hlavu lietadlo?”….robíme si starosti, ale čo môžeme urobiť, keď sa to aj stane? Strach sa rozplynie, keď ho zoberieme na vedomie, akceptujeme ho ako svoju súčasť. V tom okamihu sa rozplynie a nič sa nám nestane. Nejeden strach je neurčitý a zdanlivo vzniká bez vonkajšieho podnetu: napríklad z chudoby, choroby, samotou, opustením…. Nebudem menovať všetko a všetky príčiny vzniku strachu. Viem však, že je možné ho zahnať! Chcete sa ho zbaviť? Pozrite sa mu do tváre! Ako prišiel, tak odíde. Strach je súčasťou života a tým, že ho pociťujeme, stávame sa kompletnými.

Najhorším strachom, ktorý má asi každý, je zo straty blízkeho človeka, či je to už rozchod alebo smrť. Je to však úplne zbytočný strach. Nezabráni nám totiž v tom, aby sa nám na tomto svete nestalo aj niečo horšie. Strach nechráni pred smrťou, ani pred stratou, môže však privádzať do šialenstva. Ani tancovanie podľa hudby nášho partnera a denné vyznávanie lásky Vás neochráni pred tým, že sa partner jedného dňa nepoberie. Vnútorná reakcia na takýto strach je často žiarlivosť, úplné podriadenie sa, strata vlastného JA.  Vo vzťahu vytvára istotu rutina, stále sa opakujúce situácie a rituály. Ak vieme, ako náš partner zareaguje na to alebo tamto, dodáva nám to pocit istoty. Cena za túto istotu je nuda. Ak je všetko nemenné, padá za obeť vášeň. Ale zmenu odmietame, lebo sa jej bojíme, máme strach. Ale aj tu platí rovnako ako pri hneve: máme strach, lebo ho chceme mať. A máme ho tak dlho, koľko mu to dovolíme.

Reklamy