Pri hľadaní zmyslu života sa nám môže stať, že sa budeme z niečoho z našej minulosti obviňovať. Vyvarujme sa preto moralizovaniu, či už v dobrom alebo zlom. Nemáme súdiť, ale hľadať a nachádzať. Hľadanie zmyslu života nemá súvislosť s odsudzovaním. Svoju minulosť iba pozorujme, bez toho, aby sme nad sebou vynášali súd.

Hľadanie zmyslu života nesúvisí s obviňovaním seba ani iných. Nebezpečné môže byť aj hľadanie príčin, pretože ak nájdeme pohnútky, podnety a počiatky, ktoré niečo zapríčinili, nakoniec nás to dovedie k hľadaniu vinníkov. Ak nedokážeme prehliadnuť otázku viny, pretože naša minulosť je poznačená ťažkými traumatickými zážitkami, položme si otázku: ” Aké vzťahy sú medzi mnou a danou osobou? Prečo sa to stalo práve takto? Kto si tu má čo vybaviť a s kým?” Na tieto otázky sa však musíme pozrieť osobitne. Objasnenie otázok viny nám totiž neobjasní zmysel života, ani daný problém nevyrieši. Ak hľadáme vinníka, znamená to, že sme boli zranení, prežili sme komplikovaný vzťah a túžime po priznaní, ospravedlnení, uznaní viny.

Základom všetkého je, že sme mali na túto osobu prehnané požiadavky, očakávali sme od nej niečo, čo nám nedokázala dať. Aj ona bola neistá, slabá a zraniteľná. Chýbala jej potrebná veľkosť, miernosť, trpezlivosť či pokora. Považovali sme ju za silnejšiu a múdrejšiu, než bola v skutočnosti. To je však problém spomínanej osoby a nie náš. Našim problémom je, že sme sa v nej zmýlili a mali sme priveľké očakávania. A to si môžeme vyjasniť iba sami so sebou.

Obviňovanie iných nikdy nikam nevedie. Nevedie k pochopeniu ani k ľútosti. Neposilní nás, neprinesie nám zmúdrenie ani iných nepolepší, preto je samé o sebe neplodné. Tí druhí sa nebudú cítiť vinní, ani nás nebudú chcieť prosiť o odpustenie. Neublížili nám úmyselne, sú jednoducho takí, akí sú. Komunikácia s nimi nám prinesie úžitok však iba vtedy, ak sa s nami chcú zmieriť aj oni.

Nehovorme ani “to bol dobrý alebo naopak mizerný život,” ale povedzme: “Je to môj život, ktorý mi sedí ako rukavica na ruke. Nie je podľa nijakého systému, predpisov a ani nie je vzorový. Je však výzvou, ktorá urýchľuje môj duchovný vývoj a ja ho prežívam so vztýčenou hlavou. Mnohé som vydržal (a) bez straty dôstojnosti, veľa som sa naučil (a) a získal (a) aj vnútorné bohatstvo. Ja a môj život vytvárame spolu vydarený celok.”

Ak sa nám to podarí takto precítiť, potom sme pochopili zmysel vlastnej minulosti.

Zdroj: Alexa Krieleová – Rozhovory s anjelmi o zmysle života

Reklamy