Viem, že táto téma nie je ničím novým a na nete je o Toltékoch a ich učení neskutočné množstvo materiálu, ale ja som sa rozhodla dať na stránku zopár informácií, ktoré ma z toho, čo som si ja na nete prečítala, zaujali.

Kto vlastne boli Toltékovia?

Toltékovia boli indiánsky ľud predkolumbovskej Ameriky v strednom a južnom Mexiku (8. – 12. storočie, ktorých pôvod doposiaľ nie je uspokojivo vyriešený. Ich hlavné mesto bolo Tollan (asi 70 km severne od Mexico City v Mexiku, mieste dnešnej dediny Tula. Začiatky Tollanu spadajú do obdobia 800-900. Za najväčšieho rozkvetu malo mesto 55 000 obyvateľov. Zánik Tollanu začína roku 1200. (www.wikipedia.org)

Svojim myslením Toltékovia ovplyvnili ďalšie pôvodné kultúry, najmä mayjskú.Faktom je, že Toltékovia sú považovaní za najväčšiu civilizáciu minulosti, nielen dnes, ale už od 16. storočia, kedy Aztékov zvykli nazývať „Tolték“, teda „človek poznania“, čo malo pripomínať veľkú múdrosť starovekých Toltékov, a toltéctvo bolo považované za najvyššiu úroveň poznania, aké môže ľudská bytosť dosiahnuť.

Toltécke učenie by sme mohli nazvať  aj cestou slobody. Na stránke http://helar.wordpress.com/2007/08/25/toltecke-ucenie-a-bosoractvo/  si o tomto učení môžete prečítať viac. Nedá mi však nenapísať sem časť z článku od helar, veľmi ma totiž zaujali  stručne a jasne opísané 4 dohody od Miguela Ruiza  (Helar – veľmi ďakujem).

  1. Buď dokonalý v tom, čo hovoríš. Tvoje slová majú odrážať tvoju integritu. Povedz len to, čo skutočne aj mieniš. Nepoužívaj slová nikdy na to, aby si znehodnotil a ponížil seba alebo iných ľudí. Nešír chýry, neohováraj, nezosmiešňuj. Keď nemáš nič dobré, čo by si mohol povedať, radšej mlč – pokiaľ ovšem kritika nebola vyžiadaná a  súčasne jej účelom nemalo byť zlepšenie u toho, koho kritizuješ.
  2. Neber nič osobne. Nič z toho, čo robia iní ľudia, nie je zapríčinené tebou. To, čo iní hovoria a robia, je odrazom ich vlastného vnímania reality, nie tvojich skutkov alebo myšlienok. Nemôžeš za to, čo si myslia iní. Keď sa staneš imúnnym voči ich názorom a činom, prestaneš byť v roli obete a zostane ti energia na to, aby si vzal život do vlastných rúk.
  3. Nepredpokladaj a nenaznačuj. Klaď otázky a povedz priamo, keď niečo chceš. Over si, že to, čo si vypočul, je skutočne presne to, čo chcel ten druhý u teba dosiahnuť. A presne tak isto to rob, aj keď ty niečo hovoríš – klaď otázky, nechaj si prerozprávať, čo porozumel, nechaj si veci sumarizovať. Za kvalitu komunikácie zodpovedáš ty a nikto iný. Len ak bude tvoja komunikácia celkom jasná a jednoznačná, nebude príčinou nedorozumení, nešťastia, falošných očakávaní a sklamania.
  4. Stále rob najlepšie, ako dokážeš. To “najlepšie” sa priebežne mení v závislosti od situácie alebo tvojho rozpoloženia: keď si unavený alebo vystresovaný, je to niečo iné ako keď si čerstvý a sústredený. Ale v každej situácii by to malo byť to najlepšie, čo v danej situácii dokážeš. Takto sám seba ušetríš nespokojnosti, pocitu zlyhania alebo menejcennosti, nebudeš sa odsudzovať a nebudeš ľutovať svoju minulosť.

Faktom je, že niekto by mohol povedať (ako uviedla aj helar), že je to „lacná psychológia“, ale ja osobne mám radšej, ak sú veci povedané stručne, jasne, výstižne, jednoducho tak, že hneď po prvom prečítaní človek vie, o čom vlastne čítal.

Keďže ma Toltékovia zaujali, surfovala som po nete ďalej a našla som jeden zaujímavý rozhovor, nie je celý o Toltékoch, ale zaujímavo zapadajú do celého rozhovoru: http://www.cez-okno.net/node/91

Reklamy