Z medicínskeho pohľadu sú príčiny tejto choroby neznáme. Pri rozhovore s pacientom sa však problematika rýchlo objasní. Ide vlastne o “izoláciu stvrdnutím”.

Počiatočné štádium choroby sa vyznačuje ohraničenou voľnosťou pohybu, tuhosťou tela a neistým svalstvom. Aj po duševnej stránke badať u pacienta duševnú “nepohyblivosť”. Niekedy až bezohľadne trvá na svojom stanovisku, na určité témy nepripustí debatu a nič neuzná. Často tento chorý svojou dominantnosťou udáva tón v rodine a z časti využíva svoju chorobu ako spôsob nátlaku. A práve táto vnútorná pevnosť pohľadov a názorov a neschopnosť a neochota ustúpiť spôsobí to, že sa človek stane nepohyblivým.

Existujú dva rozdielne typy ľudí chorých na SM. “Tvrdý” typ, ktorý je tvrdý navonok a preukazuje “vnútornú silu”, je často cynický, na mnohé témy sa s ním nedá debatovať. Jednoducho “vypne”. U týchto pacientov vládne určitý základný postoj v ich uzavretom obraze sveta, do ktorého sa nedá zasiahnuť, ale je nesprávny. Pri tomto type sa vyskytne istá dávka bezmocnosti, chladu a vypočítavosti.

Druhý typ je otvorený, srdečný,ku každému priateľský – tak sa to zdá! Ale aj on má oblasti, ktoré vedome či podvedome ostávajú nedotknuté. O určitých oblastiach svojho života má nevyvrátiteľnú, uzavretú mienku, ktorá koliduje so skutočnosťou.

Pri skleróze multiplex (SM) z čisto medicínskeho hľadiska, vznikajú mŕtve ostrovčeky v mieche. Na tieto poškodenia sa musíme pozerať ako na nezvratné. Napriek tomu možno pomocou pohľadu pacienta na svoje stuhnuté duševné postoje chorobu spomaliť, alebo úplne zadržať, tak, že už viac nepostupuje.

SM môže byť bolestivo viditeľná, lebo existujú tie oblasti osobnosti, ktoré človek nenechá žiť, lebo ich odsudzuje, lebo človek taký nechce byť. Z toho vyplýva jasná úloha nesúdiť a neodsudzovať, neodmietať žiadnu časť svojho života, ale žiť jedinečnosť a všestrannosť svojej osobnosti a nielen svoje dobré stránky. Keď už nebude existovať nič, v čom človek svoju osobnosť odmieta a nechce nechať žiť, bude sa nachádzať na ceste k zdraviu.