za_obzorem_poznani 8Opäť som sa trošku “pohrabala” v mojej malej, ale z môjho pohľadu hodnotnej knižnice. Niektoré knihy čítam niekoľkokrát a zisťujem, že ma vždy osloví niečo iné. Niektoré veci nepochopím na prvé čítanie a preto sa k nim vraciam, niektoré sa mi ani nechce čítať, lebo si myslím, že “práve toto” teraz nepotrebujem vedieť. Je to jednoducho tak nejak načasované, kedy k Vám ktorá informácia má prísť, aby ste ju vedeli prijať a pochopiť. Alebo jednoducho prečítam, pochopím, prijmem informácie, ale v danej chvíli sa mi zdá zaujímavejšie napísať sem niečo iné.

A tak sa mi chce sem dnes napísať niečo o zmysle života, lebo mám pocit, že ešte stále dosť ľudí nevie, čo hľadá, čo je ich zmyslom života.

Asi najlepšie by bolo zamyslieť sa, čo si vlastne sľubujeme od jeho nájdenia a prečo je dôležité nájsť ho, precítiť a spoznať.

  1. Budeme ľahšie znášať utrpenie, choroby, ťažkosti a porážky a oveľa rýchlejšie sa s nimi vyrovnáme, ak budeme vedieť, že i ony majú význam. Nerezignujeme a nebudeme zúfalí.
  2. Budeme sa môcť ľahšie orientovať v prítomnosti a hľadať nové ciele.
  3. Ten, kto hľadá zmysel života, spravidla nájde určitú vnútornú istotu a ochranu.

Po spoznaní zmyslu života zrazu všetko pochopíme, získame vnútornú orientáciu, jasnosť, prehľad a spolu s nimi aj vnútorný pokoj. Budeme môcť nakoniec povedať, že “všetko je dobré a také, ako má byť.”  Ak sa na cestu objavovania vydáme, mali by sme sa stotožniť s myšlienkou, že “každý prejav života má svoj zmysel a svoju živosť”. Hľadanie však nemá zmysel, ak vychádzame z predpokladu, že zmysel môžeme vytvoriť sami. Veci sú viac či menej chaotické a človek je schopný priradiť im v určitom smere zmysluplnosť. Keďže nenachádza skutočný zmysel, vytvára si vlastný. Kto to robí takto, žije nezmyselne. Nie je však možné žiť nezmyselne alebo robiť niečo nezmyselné. Podobné nie je možné nijako sa nezachovať, pretože aj ničnerobenie je reakcia a má svoj význam.

Každý ľudský čin, všetko, čo robíme, má zmysel…či už svetlý alebo temný. Preto slovo “nezmyselný” by sme mali z nášho slovníka vypustiť.

Preto ak sa nám zdá, že je niečo nezmyselné, môžme si byť istí, že sa nám to naozaj zdá. To, že práve nenachádzame zmysel v nejakom dianí, ešte neznamená, že je nezmyselné. Je to iba o tom, že my zatiaľ jeho hlbší význam nepoznáme.

Zdanlivá nezmyselnosť môže mať tieto dôvody:

  • ešte je to čerstvé a my si zatiaľ nedokážeme predstaviť, aké dôsledky bude mať daná záležitosť neskôr. Možno sme sa nad dôsledkami ešte nezamýšľali, alebo ich nevnímame, pretože prebiehajú skryte a v úzadí
  • priveľmi sme sa upli na niečo konkrétne, čo sa podľa nás malo udiať, a pritom sa stalo niečo úplne iné
  • možno sme priveľmi zahľadení do seba a nevnímame súvislosti s inými úlohami alebo ľuďmi, alebo prepojenie medzi viacerými udalosťami.

V súčasnosti nám robí ťažkosti vidieť všetko kladne, ale pri spätnom pohľade je mnohé pozitívnejšie, pretože sa ukáže, že časom veci nadobudli pozitívny význam. Znovu sa zamyslime nad udalosťami, ktoré sa nám zdali byť nezmyselné – napríklad neúspešné vzťahy, ale niečo v práci. Spomeňme si, akí sme boli vtedy bezradní a zmätení – ako sa potom všetko zmenilo a dodalo uplynulému dianiu aspoň dodatočne kladný význam.

Nemali by sme však vo všetkom násilne hľadať zmysel. Stačí, ak vieme, že nič z toho, čo sa nám niekedy stalo, nebolo zbytočné. Všetkému temnému bude dodatočne priradený aj svetlý význam

Napíšem sem slová jednej osoby, ktorú si nesmierne vážim: “Nič, čo v živote prežívame nemôže byť zbytočné. To by mohol byť zbytočný sám život.”


Okrem mojich pár slov som čerpala z knihy Alexy Krieleovej – Rozhovory s anjelmi o zmysle života


Reklamy