imagesDosť pozorujem ľudí okolo seba. Baví ma to a hlavne, učím sa. Všimla som si však, že sú k sebe ľudia nevšímaví. Teda – ako sa to vezme. Všímajú si iba to, čo sa ich ale vôbec netýka. Vedia najlepšie, čo  by ten druhý  mal urobiť a neurobil, vedia rozhodovať za iných a vedia excelentne rozobrať na drobné veci, do ktorých ich vôbec nič nie je.

Zabúdajú pritom pozdraviť suseda vo výťahu, svoje problémy si nechávajú pre seba, lebo nikto iný sa nemôže tak cítiť ako oni a určite by ich nepochopil. Ľudia v činžiakoch a dokonca už aj v rodinných domoch nevedia o sebe nič. Ich okolie už nie je spoločenstvom, ako to bolo kedysi, ale už iba miestom, kde žijú alebo pracujú. Mne osobne sa to zdá choré. 

Uvediem príklad: Presťahovala som sa do staršieho domu. Vôbec nie je veľký. V jednom bytovom dome žije 21 rodín. Keďže ten bytový dom má 56 rokov, aj tak vyzeral. Veľmi dlho som vôbec netušila, kto všetko v tom dome býva. Sem tam som niekoho stretla na chodbe, pozdravila som, ale to bolo všetko. Prišla jedna schôdza bytového domu, kde sa rozprávalo o tom, že sa uvažuje o celkovej revitalizácii. Ten boj, čo nastal, som nechápala. Vlastníci bytov kričali jeden cez druhého, hádali sa a ja som len stála v nemom úžase. Nikto s nikým a ničím nechcel mať nič spoločné. Uff. Nakoniec sa to “nejako” všetko odsúhlasilo. S domovníčkou sme potom priebežne robili schôdze, kde sa vlastníci a teda všetci susedia oboznamovali s priebehom prác. Vždy sa prinieslo niečo na občerstvenie, porozprávalo sa o možnom aj nemožnom a keď sa práce ukončili k maximálnej spokojnosti, bol aj “oldomáš”. Vonku sa upravilo prostredie a už nemal problém nikto prísť pomôcť. Sledovala som s úžasom, ako sa vzťahy nádherne zmenili k lepšiemu. Cez leto si opekáme na dvore, nálada výborná. Naozaj tu už fungujeme ako rodina. 

Nie je dobré vytvárať si izoláciu. Naozaj nie je zdravá. Nečakajte, že niekto niečo za vás vyrieši. Takto to totiž nefunguje. Ste to iba VY, kto môže zmeniť váš život a všetko to, čo sa deje okolo vás. Viem, že nie každý je toho názoru. Ale verte, že je to tak. Veľakrát som povedala a hovorím to stále, že ak chcem, aby sa v mojom živote veci pohli dopredu, aby ľudia okolo mňa fungovali v pohode, s úsmevom, úctou, láskou – musím začať práve od seba. Určite poznáte – “Čo vysielam, to sa mi vracia.” 

Ľudia si zvykli používať vetu – “To priniesla táto doba.” Ja hovorím, že “doba” je iba slovo. Výhovorka. Kto tvorí to všetko, čo sa deje? Doba? Vôbec nie. Je to človek. A čo ten človek dáva druhým ľuďom, dáva zároveň aj sebe. Každé láskavé gesto, ktoré niekomu poskytnete, automaticky sa vám vráti. Nemusí to byť presne v tom istom “balení”. Ale vráti sa určite. Len si treba všímať, vnímať veci okolo seba. Stále dokola čítam, že svet je zlý. Ak však chceme vytvoriť svet láskavý, musíme začať od seba………aj more, či oceány neboli by bez kvapôčok vody, púšť by nebola púšťou bez zrniečok piesku. 

Nie je vôbec ťažké usmiať sa, pozdraviť suseda a opýtať sa ho, ako sa mu darí. Prejaviť láskavosť a úctu. A pozorujte, ako sa pri tom cítite. Verím, že zmeníte tým svoje vnímanie na veľa vecí vo svojom živote. Dávajte malé radosti, lebo práve z tých vznikajú potom veľké veci. Posielam vám do ďalšieho týždňa veľa úsmevu, radosti, šťastia, pokoja a porozumenia. ♥

Veľmi sa mi páči napríklad tento nápad: Vezmi si úsmev 🙂

557991_346875482057042_632844392_n

 

S láskou              Inka

Reklamy