zamyslenieDlhší čas som  zvádzala slovnú výmenu s mojim priateľom. Astrológia je z jeho pohľadu výmysel, liečenie energiou niečo, čomu vôbec neverí. To, že viem niektoré veci “dopredu” – nad tým sa iba smeje. Neverí a mentálne mi klope na čelo. Nikdy však nepriznal, keď som mala pravdu. Ak niečo tvrdím, potrebuje dôkaz – hmatateľný, čitateľný – minimálne vedecký :-))))))).

 Ak ho nemám – myslí si svoje. Veľmi ma to zraňovalo. Snažila som sa vysvetľovať, obhajovať. Ale ako vysvetlíte niečo, čo si ani vy vysvetliť neviete a predsa to funguje? Zo začiatku som to ani ja nechápala, ale prijala som to. Premýšľala som však, prečo ľudia potrebujú na všetko dôkaz. Nuž, lebo ich tak naučili. Lebo ich takto naprogramovali všetci tí, ktorí túžili po moci, po manipulácii. Mocipáni nepotrebujú ľudí so správne nastaveným sebavedomím, so zdravým úsudkom, vlastným názorom, vlastným postojom a už vôbec nie ľudí, ktorí vedia viac, ako oni. A už vôbec nie ľudí s vyvinutou intuíciou. Takí ľudia nie sú žiaduci. Nie sú totiž manipulovateľní. Preto treba spochybniť všetko, čo sa nedá len tak ľahko vysvetliť, na čo sa nedá siahnuť. Pozrela som si už dávnejšie film “INDIGO”. Je to úžasný film. Je presne o tom, že “dôkaz” je iba mentálna brzda. Z môjho pohľadu “dôkaz” je pre človeka barla. Lenže si nejako zvykol iba sa „podpierať“ a nie skúšať chodiť bez nej.  Ak sa mu niekto snaží barličku vziať alebo ukázať, že to ide aj bez nej, zostáva ten človek neistý a z neistoty vie byť ironický, nepríjemný, vysmieva sa a útočí. Z vyššie menovaného filmu „Indigo“ to krásne ukazuje rozhovor medzi dedkom – v texte označený ako „D“ (tvrdý materialista) a vnučkou (čistá duša bez vzorcov správania, mentálnych vzorcov), v texte označovanou ako „V“ :

 

D: „Si veľmi zaujímavé a mätúce dievčatko“.

V: „Nie som až tak zaujímavá. Stretla som na sieti (sociálna sieť – pozn. autorky) deti, čo sú odo mňa oveľa zaujímavejšie. Vedia robiť veci, že by si sa z toho zbláznil. Jeden chlapec z Bulharska vie ohnúť lyžičku cez celú miestnosť. A jedno dievča z Číny……..“

Dedko ju prerušil : „Prečo to robíš? Prečo si vymýšľaš tie príbehy? Nie si dosť veľká na to, aby si to robila?“

V: „Nič si nevymýšľam. Ty si len mentálne zablokovaný“.

D: „Čo som?“

V: „Neveríš ničomu, pokiaľ to nevidíš na vlastné oči. Je veľa vecí, ktoré nevidím očami, ale viem, že sú skutočné“.

 

Je dobré už pochopiť, že nie všetko je dokázateľné, hmatateľné. Ako napríklad vysvetlíte materinský inštinkt? Keď matka precítila, že jej dieťa je v nebezpečenstve? Alebo Boh? Kto ho kedy videl? A modlí sa k nemu a obracia sa s prosbami koľko ľudí? Dokonca aj tí „neveriaci“. Tak potom ako to vlastne je?

Skúste počúvať svoju dušu, skúste vnímať svoju intuíciu, pretože každý z nás ju má pri narodení „vo výbave“. Len si skúste spomenúť na situácie,  kedy ste urobili niečo, čo sa vám nie veľmi chcelo a akoby „niečo“ vás upozorňovalo, aby ste niekam nešli, aby ste možno niečo neurobili alebo urobli. Je to v nás. V každom z nás.  Nemusíte všetkému rozumieť, nemusíte mať všetko vedecky dokázané. Inak je vaša duša vo veľkom zajatí. Blokujete svoju vlastnú cestu, tú správnu. Duša vám nikdy neporadí zle. Ona sa práve snaží, aby bol váš život pokojný a spokojný, naplnený radosťou a šťastím.

                                              

 

Reklamy