pat-a-mat1Dlhodobo mám pocit, ako keby túto krajinu postupne “vyrábali” Pat a Mat.

Dnes som bola v lekárni kúpiť si čaj. Pani predo mnou si kupovala paralen a magistra jej položila otázku: “Nechcete si kúpiť Ambrobene, lebo potom Calciový sirup (oba sú to sirupy proti kašľu) vás bude stáť iba jeden cent.” Mne vtedy skoro oči z jamiek vypadli. To už kde sme? Silou mocou chce ten farmaceutický priemysel tlačiť do ľudí, aby boli jednoducho závislí na kupovaní liečiv aj vtedy, keď ich nepotrebujú? Ľudia drahí, používajte, prosím, v takej chvíli mozog! Nedajte sa vtiahnuť do tejto hry farmapriemyslu. Je možné, že liek ani nespotrebujete, ale farmaceutickým dravcom prispejete na ich perfektný, bohatý život!  

Pri vysávaní mi hlavou chodia rôzne myšlienky. Jedna z mnohých je aj tá, že ako to voľakedy všetko fungovalo. Viem, boli tu tiež nejaké tie absurdity, ale dnešok sa s tým nedá vôbec porovnať. Idete do banky kvôli nejakej drobnej transakcii, ktorú za normálnych okolností vybavíte za možno 5 minút. Pracovníčok v banke je dosť, akurát máte smolu, ak práve každá z nich vybavuje klienta, ktorý žiada napríklad o úver. Vaša “päťminútovka” sa zvrhne na nekonečné čakanie. Ako to fungovalo kedysi? Vošli ste do banky a pracovníci za okienkami mali agendu rozdelenú – účty, vkladné knižky, úvery…. a hneď ste vedeli, kam sa máte zaradiť. Nevravím, že ste si nepočkali, ale išlo to určite oveľa rýchlejšie. A ani pracovníci neboli tak veľmi vyťažení a hlavne – vedeli v tom “svojom” všetko perfektne. Dnes musia zvládnuť celú agendu a poviem úprimne – nezávidím im. Napadlo ma aj, že bolo celkom fajn, že nebolo toľko bánk a  zdravotných poisťovní. Nikto nemusel nikoho predbiehať v ponuke, nikto sa vás nijako nesnažil podviesť, len aby ste sa rozhodli pre neho. Nikto vám nič nesľuboval a následne nesplnil. Nikde sa nestrácali a neprali peniaze. (teda možno aj, ale aspoň nie v takom rozmere, ako je to teraz). Nebola tu nezdravá súťaživosť, ktorá je už ako rakovina.

Absurdné z môjho pohľadu (možno dopravní inžinieri majú na to odborné vysvetlenie) sa mi zdá aj umiestnenie prechodu pre chodcov hlavne na križovatkách a vedľajších uliciach pri výjazde na hlavnú ulicu. Na križovatkách sú veľakrát umiestnené tak, že auto, ktoré má zelenú a odbočuje, musí dať prednosť chodcom. Takže na “zelenú” zvyčajne prejde 1-2 autá. Pri výjazde z vedľajšej ulice je zasa prechod umiestený tak, že vychádzajúce auto kvôli rozhľadu musí zastaviť na prechode pre chodcov. Možno sa niektorí pousmejete nad mojimi myšlienkami, ale mne sa to zdá jednoducho celé nejaké zlé.

To máte ako s tými lavičkami a smetnými košmi, o ktorých som písala nedávno. Umiestnená lavička a smetný kôš od nej je 30m. Logické?

A preto som nadobudla pocit, že žijeme vo svete Pata a Mata. Banky, zdravotné poisťovne sa vám snažia nahovoriť, že len oni sú tí správni, v lekárni sa vám snažia nanútiť lieky, ktoré vôbec nepotrebujete, obchodné reťazce zarábajú na akciách, ale nikto za tým nevidí ČLOVEKA. Každý vidí iba biznis. A potom sa idete prejsť von a tu zasa obyčajné prechody pre chodcov a lavičky bez odpadkových košov:-))))))) Toto posledné je skúsenosť z Prešova, samozrejme, že to nemusí tak byť všade. Ale aj tak sme sa zasa kdesi stratili. Možno preto, že všetko len tak pasívne prijímame a v podstate podporujeme. Myslím si, že je načase mať oči otvorené dokorán. Máte aj vy skúsenosť s absurditou? Napadá vás nejaká absurdita? Podeľte sa s nami.

 Inka

Reklamy