zamyslenieStále dokola opakujem, ako je dôležitý náš osobný postoj k veciam, udalostiam a ľuďom, ktorí sú v našom živote. Ako zdanlivá negatívna vec má pre nás určite nejaký pozitívny význam, len ho možno nie vždy pochopíme na prvý raz. Tiež zvyknem dosť často hovoriť, že zbytočne na niečo veľmi tlačíme, aj tak – ak nie je správny čas na to, aby sme to utlačili, tak sa nám to nepodarí. Vesmír neznásilníme – všetko má naozaj svoj čas. (Nepíšem teraz o tom, že niektorí z nás ten čas vedia zasa aj riadne prešvihnúť 🙂 )

Zaujal ma príbeh kalifa a veľkovezíra v knihe, o ktorej som už na blogu písala – Kríza ako šanca od Kurta Tepperweina:

“Bol raz jeden kalif a ten chcel ovládať všetku múdrosť sveta. Jeho protivníci mu však nedovolili vychádzať z paláca a tak posielal každý rok svojho veľkovezíra za mudrcami v krajine, aby sa od nich učil nové vedomosti. Zakaždým netrpezlivo vyčkával návrat svojho veľkovezíra. Po návrate z tejto cesty sa ho kalif hneď opýtal: “Nuž, akú vedomosť si mi tentokrát priniesol?”

Veľkovezír odpovedal: “Všetko je dobre.”

“Pekne,” odpovedal kalif “a čo si sa ešte dozvedel?”

Ale veľkovezír len znova odpovedal: “Všetko je dobre tak, ako to je. “

Teraz sa kalif nahneval, pretože s odpoveďou nebol vôbec spokojný. Aby a rozptýlil, dal si zavolať holiča, aby mu oholil bradu. Keďže bol kalif veľmi nahnevaný a nepokojný, holič ho porezal na líci. Na to sa kalif nahnevala a dal holiča uvrhnúť do temnice. Svojho veľkovezíra sa opýtal: “Zdá sa ti dobré, že mi holič porezal líce?” Ale veľkovezír znova pokojne odpovedal: “Všetko je dobré tak, ako to je.” Tu sa kalif napajedil ako nikdy predtým a dal do temnice uvrhnúť aj veľkovezíra. 

Aby našiel pokoj, dal si osedlať koňa a cválal neustále ďalej a ďalej od paláca, cestou – necestou, až prišiel do krajiny kanibalov. Tí ho chytili a chceli ho okamžite zjesť, keď si všimli, že má porezané líce. Namiesto toho, aby ho zjedli, posadili ho naspäť na koňa a poslali tam, odkiaľ prišiel. Pretože oni jedli len nepoškvrnených ľudí. 

Kalif celý šťastný cválal domoc a vyčítal si svoju nespravodlivosť. Až teraz pochopil tú múdrosť a ako bolo dobre, že ho holič porezal. Hneď, ako prišiel do paláca, nechal holiča okamžite pustiť a sám otvoril veľkovezírovi jeho celu. Stále znova a znova sa ospravedlňoval za svoju do neba volajúcu nespravodlivosť. 

Veľkovezír mu znova však odpovedal: “Všetko je dobre tak, ako to je.” Na to kalif odvetil: “Keby som nebol smutný a zronený zo svojej nespravodlivosti, mohol by som sa znova nahnevať kvôli tvojim slovám. Čo môže byť na tom dobré, keď som ťa vo svojom nespravodlivom rozhorčení dal uvrhnúť do temnice, a to len preto, že si mi povedal múdrosť, ktorej som vtedy nerozumel?” Ale veľkovezír len znova odpovedal: “Všetko je dobré tak, ako to je. Pozri, keby si ma nenechal uvrhnúť do temnice, celkom určite by som bol, ako vždy, po tvojom boku a dozaista by ma zajali. Mňa by však kanibali zjedli, pretože moje telo je nedotknuté.”

Reklamy