Keď nám zomrie niekto veľmi blízky, je to pre nás obrovská tragédia a zrúti sa nám svet. Bolesť zo straty je veľmi hlboká a veľa ľudí sa nevie zo smrti blízkeho človeka spamätať až do konca svojho života. Pritom zomrelí nechcú, aby sa pozostalí takto trápili. Veľakrát im posielajú odkazy v rôznych formách, aby ich rozveselili,  “hovoria” im, že im je dobre, že netreba smútiť a trápiť sa. Pre svoju bolesť to však málokto počuje a vidí. A ešte niečo – málokto si v bolesti a smútku uvedomí, ako je pre duše na zemi a pre tie, ktoré sú už  “doma” dôležité mať zdravé posmrtné vzťahy. 

Prosím – uvedomte si, že vzťah s našimi milovanými vôbec nekončí ich smrťou. Úmrtím sa zmení iba forma vzťahu. Je dobré prežiť si smútok, osamotenosť, možno zmätok  – tieto emócie človekom musia prejsť, musí sa vyplakať, ale nemalo by to trvať príliš dlho. Stáva sa, že pozostalí sa na svojich blízkych zomrelých hnevajú, môže tu byť aj pocit zrady alebo krivdy. A toto býva  dosť problém spracovať, pretože “o mŕtvych len dobre”. Ale práve to priznanie negatíveho pocitu pomáha k zotaveniu. Ide totiž o to, že naši zomrelí vedia precítiť naše pocity, vedia, čo si myslíme, preto ich vôbec neutajíme. A nič pred nimi neutajíme. Vidia už život z inej perspektívy. Ak teda niečo v sebe dusíme, škodíme iba sami sebe –  popierame svoje skutočné pocity, tak potláčame možnosť prežiť svoj život spokojne a šťastne. Čo si neuvedomujeme je, že bránime tak  aj ďalšiemu duchovnému rastu tomu, kto zomrel. Je dobré teda priznať a naozaj dobre v sebe spracovať všetky emócie, ktoré v nás žiaľ vyvoláva. Urobíme tak veľkú láskavosť nielen sebe, ale aj tomu, kto z nášho fyzického sveta odišiel.

Môžete použiť rôzne metódy. Mne osobne funguje tento spôsob úplne pri všetkom – jednoducho napíšem list, v ktorom popíšem všetko, čo ma teší, čo ma trápi, čo by som potrebovala vyriešiť. A píšem tak, ako ma napadne – nikto to totiž nebude po mne čítať, môžem tam preto dať čokoľvek. Veľmi to pomáha……

Zomrelý  presne vie, čo k nemu cítite a na druhej strane už neexistuje niečo ako “posudzovanie”. Chce iba, aby ste dosiahli pokoj, šťastie. Toto môžete dosiahnuť odpustením a úprimnosťou k sebe samému.  Čo si málokto uvedomuje je, že vzťah so zomrelým môže byť veľmi obohacujúci. Často sa rozprávam s mojou “babinkou” a tá chodí za mnou najčastejšie. Smrť totiž neznamená koniec lásky, ktorá bola za života medzi vami a tým, kto vám zomrel. Pretože – a to viete veľmi dobre – Láska nikdy neumiera! Preto – áno, máte právo na smútok, na bolesť z odchodu blízkej osoby a máte právo precítiť si to naplno. Ale prijmite následne zmenu formy tohto vzťahu…..aj to patrí k duchovnému rastu. 

S láskou ♥ Inka