Nie som vyštudovaný lekár, ale odkedy sa venujem ľudskému telu, príčinám zdravotých problémov (etikoterapii), jeho fungovaniu, jeho reči, jeho energii, vnímam veci okolo neho inak.

Veľakrát si dávam otázku, kam až chce siahnuť farmaceutický priemysel v ničení ľudského zdravia, v ničení ľudskej osobnosti? Áno, v ničení, pretože ak by naozaj tak pomáhal, ako to vidíme v neúnavných reklamách, nebol by už nikto chorý. To, že niektoré medikamenty vedia primárne pomôcť a odvrátiť akútny problém, s tým úplne súhlasím a tomu sa nebránim. Úplne sa však stotožňujem s tvrdením MUDr. Jána Hnízdila, že ľudia sú premedikamentovaní.

Ale vrátim sa k otázke, ktorú som si dala…..dokedy? Odpoveď je veľmi ľahká – dovtedy, kým im to človek dovolí. Kým bude veriť na “zázračné” účinky liekov a nie sám sebe a svojej samouzdravovacej sile.

Napadá ma ďalšia otázka – ako pomáhajú lieky človeku, ktorý ten ktorý liek užíva dlhodobo? Veď ak mu má pomôcť vyliečiť sa, tak to má trvať nejakú dobu a malo by nastať vyliečenie – uzdravenie. Alebo sa mýlim? Lenže ono to funguje práve naopak. Začnete jedným liekom a následne svoj život žijete ďalej s “malou lekárňou”.  Toto je pomoc? Nie, toto je snaha udržiavať vás v stave “pacient” – človek trpiaci. 

Keď už musím lekárovi, chcem vedieť, čo so mnou robí, čo znamenajú konkrétne hodnoty a prečo mi predpíše ten ktorý medikament. Moja všeobecná lekárka už vie, že to so mnou vôbec nie je jednoduché.  Prečo sa nepýtate? Veď ide o VAŠE zdravie, VAŠE telo. A keďže ničomu z toho nerozumiete, uveríte, že je nutný ten medikament a určite ešte aj ten a ten. Najlepšie však je, ak je zahraničný a dobre drahý, lebo ten isto zaberie. Z tohto mi je nesmierne smutno.

Kdesi som už napísala, aj keď v inej súvislosti, že nevedomosť je cesta k neslobode. A platí to na všetkých úrovniach nášho života, teda aj pre naše zdravie. 

Stretávam v súčasnej dobe veľmi často ľudí, ktorí užívajú antidepresíva – psychiatrické lieky. A nie jeden, niekedy aj 3-4 naraz.  A užívajú ich veľmi dlho. Aj tu súhlasím s tým, že je možné tieto lieky užiť, ale v prípade, ktorý naozaj momentálna situácia človeka vyžaduje, ale nie, aby ich niekto užíval 10-15 rokov. A čo mi už úple vyráža dych je fakt, že sa tieto lieky podávajú mladým ľuďom a deťom!!!! Dávam výkričníky preto, lebo tieto lieky naozaj lekári predpisujú už aj deťom. Maximálna nezodpovednosť a barbarstvo. Je potrebné si uvedomiť, že pôsobia na nervovú sústavu. Ak sa dieťa, mladý človek, ale aj dospelý ocitne v situácii, v ktorej si nevie poradiť, je namieste veľmi starostlivo zvážiť, či je nutné tieto lieky predpísať. Veľakrát je dobré dať priestor komunikácii, otvorenej komunikácii, pochopeniu toho druhého. Vypovedať zo seba problém, trápenie, strach, obavy. Na to sa, bohužiaľ, stále zabúda. Lenže – z úst tých “kompetentných a titulovaných” sa dozviete, že nie je však čas na rozhovory. Pre lekára je ľahšie zvaliť problém na chemickú nerovnováhu v tele, ktorá sa však nijako nedá dokázať, je ľahšie predpísať liek, ako prísť na príčinu. Veľmi ZLE!  Preto v prvom  rade by sa mali začať liečiť psychológovia a psychiatri – “odborníci” na ľudskú dušu. Aby pochopili, že pomoc a uzdravenie spočíva v niečom úplne inom, ako v horúčkovitom predpisovaní liekov. A tiež že vo veľa prípadoch má užívanie týchto liekov naozaj tragický koniec. V príbalových letákoch si totiž veľmi často prečítate, že užívanie lieku môže u pacienta privodiť samovražedné sklony. “Nádherná” to pomoc! Skúste preto premýšľať – zaujímajte sa, prečo ste ochoreli, prečo máte chronické ochorenie, čo vám to vaše telo chce povedať. Zdravotný problém je totiž pre človeka informácia……naučte sa rozumieť tejto reči.  

A ako som sa zaoberala týmito mojimi myšlienkovými pochodmi, prišli mi do cesty videá, ktoré vám ponúkam k nahliadnutiu. Niektoré momenty sú veľmi emotívne. 

 

Advertisement