Raz mi na dvor prišiel starý, unavený pes. Podľa obojku a jeho vykŕmenia mi bolo jasné, že niekde má svoj domov a že sa tam o neho dobre starali. Pokojne ku mne podišiel a ja som ho pohladil. Pritúlil sa ku mne a vošiel do domu. Pomaly prešiel predsieňou, schúlil sa do klbka a v kúte obývačky zaspal. Za hodinu sa zobudil a išiel ku dverám. Pustil som ho.
Na druhý deň sa na mojom dvore znovu objavil. Pozdravil sa so mnou a opäť vošiel do domu, ľahol si do rovnakého kúta obývačky a zaspal. Tak to šlo niekoľko týždňov po sebe. Začalo ma zaujímať, kam sa môj nový priateľ každý deň vracia a prečo ku mne stále prichádza. A tak som mu na obojok pripol lístok: „Rád by som spoznal majiteľa tohto úžasného a milého psíka. Viete o tom, že si takmer každý deň prichádza ku mne domov zdriemnuť?“
Na ďalší deň prišiel psík s odpoveďou na obojku:
„ Ďakujem vám za neho. Náš psík to nemá ľahké. Býva v dome so šiestymi deťmi, pričom dve z nich nemajú ani 3 roky. Jednoducho sa pokúša vyspať. Mohol by som s ním zajtra prísť aj ja?“
Zdroj: TU
Bejka Bejuška said:
Krásne .💝Človeku sa oblaží srdiečko a naplnia sa mi oči slžičkami z lásky a priateľstva, ktoré vzniklo za pár týždňov. 💝💝💝 Bože kiež by to tak bolo vždy a všade na našej krásnej modrej planéte. S láskou v srdci Bejka